Why should anyone still bother with Braille now that modern technology can read almost everything aloud? Some call it outdated, while others see it as essential for independence. In today’s post, Michaela Dlhá from the Slovak Republic, who is blind and a Braille user herself, shares her personal thoughts on this Question.
If you’re curious about how Braille fits into our ever-evolving digital landscape, this article is for you.
Thank you, Michaela, for putting into words what many of us Braille enthusiasts feel so strongly about!
It is not to read as to hear
A few weeks ago, I caught an interesting discussion on social media. It was triggered by an offer to create a kind of copy centre for people using Braille. Under the post, a very intelligent and factual debate started about the benefits of braille for us visually impaired in today’s society. In the comments, people wrote that in today’s technological age, people don’t need Braille so much anymore, that they can still make use of modern technology. But is that true?
I think that’s definitely not true. I can compare it to myself. I’m a ‘visual’ kind of person. In my case, this means that I learn best when I can take in information tactilely. In elementary school, I was taught almost exclusively in Braille. In high school and, of course, during my college years, by ear alone. And I can honestly say that it has made an incredible difference.
Another example from my own experience – if I read a book in Braille – and it doesn’t even have to be technical literature – I remember much more of it than if I “read” it electronically using voice output or even loaded as an audio book.
Not to mention that there are situations where tactile reading is much faster. I have products that have braille descriptions as well as a sticker with audio on it. Which do you think is faster? Obviously, I’d rather read the braille inscription quickly than search for PenFriend, turn it on, and then have the audio label play. And there really are a number of such examples. After all, how many times would I stand in an elevator while some audio output rattled off where which button was for which floor? Isn’t it easier to read the door number on an office door by feel than to pull out my cell phone, try to aim at the door, and hope that the artificial intelligence doesn’t make a mistake and read the number correctly? And yet in doing so one looks odd, if not downright suspicious. Recently, I’ve come to like the Braille calendar again. I discovered that I can read even such a trivial thing as the date much faster from a classic retro calendar than looking it up on my mobile phone.
And related to this is the much more serious issue of literacy for the visually impaired. I am not at all denying that one can educate oneself using only a laptop with voice output, and that for many people that is probably enough to live on. But what would it look like if a typical sighted freshman came to school with the understanding that he or she did not need to learn to read and write, that they would only be educated through reading information and tapping on a laptop keyboard? It may well be that such a time awaits us, but by then this world will be in a very bad way.
In my opinion, a person should be able to read and write, not listen and tap. Well, reading and writing means to be aware of the fact that a few dots make a letter, letters make a word, words make a sentence, and that gives me some information. Not relying on the voice output to read the given text to me as finished information. What will happen to a blind person if modern technology fails?
Now this seems to imply that I am against modern technology, which is not true. I like new technologies, I like testing them and discovering their strengths as well as their weaknesses. After all, modern technologies give me the opportunity to work. But everything has its pros and cons.
That is, even if all computers and systems fall down, Braille books will remain intact and in them a lot of information and the opportunity to become an educated person. So let us not underestimate the importance of Braille in today’s society. Just as deaf people are pushing for the use of sign language, let us also try not to diminish the importance of Braille and push for it to be taught in mainstream primary schools in this age of integration and inclusion. Let us strive to ensure that Braille has someone to teach it well and in a way that will serve the next generation of literate and technology-independent people with visual impairments.
Slovak language
Nie je čítať ako počuť
Pred niekoľkými týždňami som zachytila na sociálnej sieti zaujímavú diskusiu. Spustila ju ponuka na vytvorenie akéhosi copy centra pre ľudí využívajúcich Braillovo písmo. Pod príspevkom sa začala veľmi inteligentná a vecná debata o tom, aký prínos má v dnešnej spoločnosti Braillovo písmo pre nás zrakovo znevýhodnených. V komentároch ľudia písali, že v dnešnej technologickej dobe už ľudia až tak veľmi Braillovo písmo nepotrebujú, že predsa môžu využiť moderné technológie. Ale je to tak?
Ja si myslím, že to rozhodne nie je pravda. Viem to porovnať sama na sebe. Som „vizuálny typ človeka. To v mojom prípade znamená, že sa najlepšie niečo naučím vtedy, keď môžem informácie prijímať hmatom. Na základnej škole som sa učila takmer výhradne v Braillovom písme. Na gymnáziu a, samozrejme, aj počas štúdia na vysokej škole už len sluchom. A môžem úprimne povedať, že to bol neuveriteľný rozdiel.
Ďalší príklad z mojej vlastnej skúsenosti – ak čítam knižku v Braillovom písme – a to už nemusí byť ani odborná literatúra -, oveľa viac si z nej pamätám, ako keď si ju „prečítam“ v elektronickej forme pomocou hlasového výstupu alebo aj načítanú ako audio knihu.
A to ani nehovorím, že sú situácie, kedy je čítanie hmatom oveľa rýchlejšie. Mám výrobky, na ktorých je popis v Braillovom písme, ale aj nálepka so zvukovým označením. Čo myslíte, že je rýchlejšie? Samozrejme, že radšej si rýchlo prečítam nápis v Brailli, ako hľadať PenFriend, zapnúť ho a až následne si nechať prehrať zvukový štítok. A takýchto príkladov je naozaj celý rad. Veď koľko by som stála vo výťahu, kým by mi nejaký zvukový výstup odrapkal, kde je ktoré tlačidlo pre jednotlivé poschodia? Nie je jednoduchšie prečítať si na dverách kancelárie číslo dverí hmatom, ako vytiahnuť mobil, snažiť sa zamieriť na dvere a dúfať, že sa umelá inteligencia nepomýli a prečíta mi číslo správne? A ešte pri tom človek vyzerá zvláštne, ak nie priam podozrivo. Nedávno som prišla znova na chuť kalendáru v Braillovom písme. Zistila som totiž, že aj takú banálnu vec, ako je dátum, viem oveľa rýchlejšie prečítať z klasického retro kalendára, ako ho hľadať v mobile.
A s tým súvisí aj oveľa vážnejšia téma gramotnosti ľudí so zrakovým znevýhodnením. Ja vôbec nepopieram to, že sa človek môže vzdelať len prostredníctvom notebooku s hlasovým výstupom a že mnohým to asi aj k životu stačí. Ale ako by to vyzeralo, keby bežný vidiaci prvák prišiel do školy s tým, že on sa učiť čítať a písať nepotrebuje, že sa bude vzdelávať len cez načítané informácie a ťukať do klávesnice notebooku? Je možné, že aj taká doba nás čaká, ale to už bude na tom tento svet veľmi zle.
Podľa môjho názoru človek má vedieť čítať a písať a nie počúvať a ťukať. No a čítanie a písanie znamená uvedomovať si to, že z niekoľkých bodov vzniká písmeno, z písmen slovo, zo slov veta a tá mi dáva istú informáciu. Nespoliehať sa na to, že mi hlasový výstup daný text prečíta už ako hotové informácie. Čo bude s nevidiacim človekom v prípade, že by moderné technológie zlyhali?
Teraz to zrejme pôsobí tak, že som proti moderným technológiám, čo ale nie je pravda. Mám rada nové technológie, rada ich testujem a odhaľujem ich silné stránky, ale aj slabiny. Koniec-koncov vďaka moderným technológiám mám možnosť pracovať. Lenže všetko má svoje pre aj proti.
Totiž aj keby všetky počítače a systémy padli, knihy v Braillovom písme ostanú neporušené a v nich mnoho informácií a možnosť stať sa vzdelaným človekom. Nepodceňujme teda význam Braillovho písma aj v dnešnej spoločnosti. Tak ako nepočujúci ľudia tlačia na používanie posunkového jazyka, skúsme aj my nezmenšovať význam Braillovho písma a tlačiť na to, aby sa vyučovalo aj v súčasnej dobe integrácie a inklúzie v bežných základných školách. Snažme sa o to, aby Braillovo písmo mal kto učiť kvalitne a tak, aby slúžilo aj ďalším generáciám gramotných a od technológií nezávislých ľudí so zrakovým znevýhodnením.
useful links:
Read all articles on:
Contact us with your contributions, ideas and questions by:
Braille 200 on Facebook: